Prečo sme sa vlastne rozhodli kúpiť si Entlebucha? Entlebuch bolo to jediné plemeno ktoré nám vyhovovalo výškovo, váhovo a aj povahovo. Vždy sme chceli presne takéto plemeno ktoré je tiež výborný rodinný pes. Stredne veľkého, ľahko cvičiteľného. Entlebušský salašnícky pes je vhodný k deťom a tiež pre začiatočníkov. Avšak k cudzím ľuďom sa chová nedôveryhodne. V Entlebuchovi sme našli psíka, akého sme chceli, ale kedže je to plemeno veľmi málo početné a málo kto o ňom vie, problém ho bol kúpiť. Pol roka sme iba písali maily, ale neúspešne, všade boli už šteniatka rezervované. Nakoniec sme našli chovaťeľskú stanicu v Prahe, kde sme si predbežne rezervovali ešte pred narodením šteniatok neštandardnú fenku.Po narodení šteniatok nám prišiel mail, že nemajú žiadne neštandardé fenky, tak sme sa rozhodli že si zoberieme štandardnú.
Zo začiatku sme ju chceli mať len ako domáceho miláčika a rodinného psíka. Za dva mesiace ako sme čakali na ten deň, kedy si pre našu Roxy pôjdeme, sa veľa zmenilo. Povedali sme si že skúsime ísť na výstavu. Začali sme teda od malička s Roxy chodiť na cvičisko, kde sme sa dostali aj k športovej kynológii. Po pol roku poctivého trénovania sme fenku vycvičili a mohli sme ísť na výstavu. Na prvej výstave sme nedopadli až tak zle, aj keď na prvý titul a medailu sme si museli ešte počkať. Druhá výstava dopadla nad naše očakávania získali sme dva tituly. Roxy získala titul vo svojej triede mladých a titul najkrajší Entlebuch na výstave, s ktorým sme vôbec nepočítali ale milo nás potešil. Na výstave sme stretli Roxyných príbuzných z Poľska.
Po tejto výstave sme sa na pevno rozhodli, že vyskúšame našu Roxy uchovniť. Na to aby nám ju Slovenský klub švajčiarských salašníckych psov uchovnil, sme museli absolvovať pár zdravotných vyšetrení. Všetky vyšetrenia nám dopadli na výbornú. Nič nebránilo už tomu, aby sme išli na povinnú klubovú výstavu a následne na bonitáciu. Na výstave sme opäť dopadli na prekvapenie výborne. Naša Roxy získala medzi fenkami titul najkrajší entlebuch výstavy a zaradila sa medzi štyri najkrajšie fenky celej výstavy. Na druhý deň sme išli na skúšku z povahy, ktorá rozhodla o tom že Roxy može byť uchovnená. Skúšku sme s Roxy zvládli perfektne na plný počet bodov.
Po uchovnení Roxy sme si museli teda založiť chovnú stanica. Najzložitejšie na tom bolo vybrať vhodný názov, s ktorým prišiel moj tato a tak sa naša chovateľská stanica volá Helvétsky priateľ. V roku 2016 sme sa teda rozhodli mať naše prvé šteniatka. Museli sme si vybrať psíka, s ktorým sme chceli kryť, čo bolo tiež tažšie ako sa zdalo, keďže sme chceli to najlepšie. Vyriešilo sa to samo. Na výstave v Bratislave sme sa stretli s majiteľmi otca našej Roxy. Mali so sebou aj svojho druhého psíka Harryho, kotrý sa nám veľmi páčil. Po krátkom rozhodovaní sme dohodli, že otcom naších prvých šteniatok bude práve ich psík Harry von Saarnberg. Toto rozhodnutie sa ukázalo ako veľmi dobré a tieto “šteniatka“ sú toho dôkazom.